Ceny hliníka zakolísali po prudkom raste. Digitálna éra zas zvyšuje spotrebu medi
Cenový šok
Hliník na londýnskej burze kovov (LME) zaznamenal za posledné dni volatilitu, kedy koniec týždňa priniesol rast k niekoľkoročným maximám po čom jeho cena prudko klesla. Po obavách z výpadkov dodávok kvôli konfliktu v Perzskom zálive, vzrástla 19. marca 2026 cena 3-mesačných kontraktov na viac ako 3 500 USD za tonu, čo predstavovalo najvyššiu úroveň za posledné štyri roky. Stabilitu však narušila prudká korekcia z dôvodu obáv celkového globálneho spomalenia a z vysokých cien ropy, čo sa premieta aj do spotreby kovov. Zavážila aj psychologická stránka, keď investori začali po raste zatvárať svoje pozície. V istom bode cena kovu klesla o 8 %, k 20. marcu sa straty mierne znížili a kontrakty uzatvorili na úrovni 3 287 USD.*
Zdroj: London Metal Exchange*
Dodávky pod tlakom
Región Perzského zálivu je kľúčový producent hliníka preto je tamojšia situácia najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcim trh s týmto kovom. Agentúra Reuters uvádza, že asi 9 % globálnej produkcie pochádza odtiaľto, ak navyše z rovnice odstránime Rusko a Čínu, tak sa percento výrazne zvýši. Konflikt viedol k uzatvoreniu, respektíve obmedzeniu niektorých hút. Dôležitým článkom je jedna z najdôležitejších dopravných tepien, Hormuzský prieliv, cez ktorú prechádza veľká časť celosvetového obchodu. Dochádza k narušeniu exportu a rovnako aj dodávok vstupných surovín, čo v konečnom dôsledku vedie k situácií kedy je vôľa dodávať, no logistické obmedzenia to neumožňuje. Zaujímavé je, že dopad konfliktu sa neprejavuje len na fyzickej dostupnosti kovu, ale aj na cenových prémiách. Európske aj ázijské burzy zaznamenali výrazný nárast prirážok nad trhové ceny, čo signalizuje akútny nedostatok okamžite dostupného materiálu, pričom sa tieto prirážky dostali na najvyššie úrovne za posledné roky. Konflikt ale nepriniesol len rast cien. Yahoo Finance uvádza, že vyššie ceny a neistota zároveň spôsobili oslabenie dopytu v niektorých regiónoch, čo je typické pre trhy v čase geopolitickej nestability, kedy sú odoberatelia v nákupoch opatrnejší.
Preplnené čínske sklady
Tento jav dôležitý pri Číne, ktorá zohráva špecifickú úlohu na trhu s hliníkom. Krajina zvyčajne funguje ako stabilizačný prvok, no situácia sa momentálne vyvíja iným smerom, keďže sa tu podľa Yahoo Finance začali hromadiť zásoby hliníka, pričom objemy dosiahli najvyššie úrovne od roku 2020. Zaujímavé je, že napriek svetovému nedostatku má Čína problém nájsť lokálnych kupcov pre svoje zásoby. Čo sa týka exportu za hranice, ten sa v prvých mesiacoch 2026 zvýšil o asi 13 %. Dôležitým faktorom je, že čínska produkcia naráža na svoje limity. Kapacitné obmedzenia a regulačné zásahy znamenajú, že krajina už nedokáže reagovať na výpadky ponuky tak, ako v minulosti. To potvrdzujú aj analýzy Reuters, podľa ktorých sa čínsky sektor pohybuje blízko maximálnych kapacít. To potom v niektorých prípadoch prispieva k nerovnováhe tým, že exportuje prebytok v čase slabého dopytu.
Nedostatok pre dátové centrá
Na druhú stranu tu máme iný, priemyselný kov, meď. Tá sa v posledných rokoch dostala do centra pozornosti najmä kvôli rastúcemu dopytu zo strany technologického sektora. Podľa posledných správ sa čoraz viac ukazuje riziko nedostatku medi, ktorý je spojený s expanziou dátových centier. Zariadenia sú extrémne náročné na elektrickú infraštruktúru, vrátane rozsiahlej kabeláže, čo automaticky zvyšuje spotrebu medi. Dopyt po dátových centrách rastie najmä v súvislosti s rozvojom umelej inteligencie a cloudových služieb. Zároveň však ponuka nedokáže držať krok s týmto rastom. Ťažba medi je kapitálovo náročná a nové projekty si vyžadujú roky príprav. To znamená, že krátkodobo nie je možné výrazne zvýšiť produkciu. Preto sa čoraz častejšie hovorí o tom, že nedostatok medi môže brzdiť rozvoj technologickej infraštruktúry.
Korekcia zasiahla aj meď
Vývoj cien medi v poslednom období ukazuje jeho citlivosť na ekonomické faktory zo sveta. Červený kov si prešiel v poslednom období rovnakým vývojom ako hliník. Začiatok roka sa niesol v duchu rekordných úrovní, čo spôsobil silný dopyt a obmedzená ponuka. Posledné januárové dni priniesli cenu tesne pod 14 tisícami USD za tonu. Posledné dni však sa cena výrazne zmenila. Meď sa pridala k širšiemu výpredaju, tiež v dôsledku strachu zo spomalenia a uzatvárania pozícií. Dôležitým faktorom bolo posledné rozhodnutie amerického Federálneho rezervného systému, po ktorom došlo k oslabeniu viacerých aktív vrátane zlata, striebra a kryptomien. Fed na svojom druhom tohtoročnom stretnutí rozhodol ponechať úrokové sadzby na rovnakej úrovni 3,50 – 3,75 %. K 20. marcu sa cena 3-mesačných futures na meď prepadla o asi 10 % na 11 929 USD.* Napriek krátkodobému poklesu zostávajú dlhodobé fundamenty relatívne silné vďaka spomínanému dopytu zo strany energetiky, elektromobility a digitalizácie.
Zdroj: London Metal Exchange*
* Minulá výkonnosť nie je zárukou budúcich výsledkov.
